what´s the number ?

Každý z nás je originál, jedinečný, proste sám sebou. To ako sa správame je na nás, je to však podmieňované mnohými faktormi, ktoré na nás vplývajú buď pozitívne, alebo negatívne. To že som bola vychovávaná správne, to neviem, pretože málokto z nás si pamätá na detstvo úplne detailne. Viem však, že to čo je zo mňa teraz nie je chyba mojich rodičov, starých rodičov, proste nikoho z rodiny. Môžem si za to sama, nikto do môjho života nevstupoval nasilu, vždy som mala tendenciu ľuďom veriť a tým pádom si ich pripúšťať k telu. A to je jedna z vlastností, ktoré by som pokrčila a zahodila, alebo spálila, keby to bolo možné. No nie je to moja jediná zlá vlastnosť, myslím si, že práve tieto negatívne prevládajú. Ale pekne poporiadku. Som mladá, no mladá ako mladá, som proste žena, alebo lepšie povedané mala by som byť v mojom veku, ja sa však cítim ešte stále ako pubertiačka, ktorá väčšinou vždy koná až potom rozmýšľa. Puberta so mnou začala plieskať, myslím tak poriadne, asi koncom trinásteho a začiatkom štrnásteho roku môjho života. Prvé láska, prvé potiahnutie s cigaretky, prvá fľaška alkoholu. Nie všetko bolo správne, vlastne takmer nič nebolo správne. Chcela by som vrátiť čas, aby som sa vtedy neopila a nepadla do bezvedomia kvôli nemu, ktorý vtedy o mňa ani nezakopol. To však nie je to o čom chcem písať, bola som mladá a sprostá, teraz nie som už mladá, ale niekedy robím väčšie hlúposti ako vtedy. Takže prvá láska neopätovaná bola za mnou, chlapec si až teraz po toľkých rokoch uvedomil, že som bola jediná čo ho ľúbila, ale už je neskoro... Mala som čerstvých šestnásť a v partii nás bolo asi sedem dievčat a s toho sme asi dve boli panny. Chcela som ísť s dobou, ale bála som sa toho. Začala som chodiť s jedným chalanom, mal asi devätnásť alebo dvadsať. Jemu išlo o zbieranie trofejí a mne sprostej o to, že mám niekoho konečne aj ja a možno on ma zbaví tej ťarchy zvanej panenstvo. Nesnívala som o tom, že to bude krásne a romantické a že na to nikdy nezabudnem. Chcela som to proste mať len za sebou. Na tej chate som sa proste opila a šli sme na vec. Bolo to hrozné a som rada, že na tento zážitok si pamätám len zbežne. Nejdem to ani opisovať, pretože sa mi pri tej spomienke hrnú slzy do očí. Proste, mala som šestnásť a konečne som nebola panna. S chlapcom som skončila, pretože som už nikdy viac nechcela s ním nič mať. Pamätajte si však na tieto slová, dotyčný ešte bude neskôr spomenutý. Môžeme si ho preto nazvať číslo 1. Neubehlo veľa času, no v partii som našla kamaráta, ktorý ku mne niečo naozaj cítil, preto sme to dali dokopy. Do ničoho ma nenútil, nič neskúšal až raz po jednej akcii. Chcela som to, chcela som zabudnúť na tú prvú zlú skúsenosť. Avšak nešlo to až tak hladko, ale časom sme sa zdokonalili a ja som si začala uvedomovať, že sex nie je až taký hrozný. Môj prvý orgazmus ma o tom presvedčil. Neskôr sme to však ukončili, avšak kamarátsky. Číslo 2 je môj kamarát doteraz avšak už to nie je ono. Vtedy tvrdil, že aj on ku mne cíti len kamarátsky vzťah, no opak bol pravdou. Prišli prvé zábavy, tancovačky a chaty na ktoré ma už rodičia pustili aj prespať, konečne. Však som mala už sedemnásť. Spoznala som chlapca, bol pre mňa dokonalý, bol z inej dediny, kde sme chodili na zábavy, chlapi nás tam proste vtedy žrali. Dneska by sme sa tam mohli prechádzať aj nahé a nevšimnú si nás. Ale proste kamarátka nás zoznámila a začali sme spolu niečo riešiť, cítila som že by s toho mohlo niečo byť. Prišla chata, prišiel za mnou a samozrejme niečo sa aj popilo. Tak sme išli do izby. Všetko to však malo rýchly spád. Vyzliekli sme sa, chlapec slušne vychovaný si natiahol kondóm a išiel na vec. Chlapec sa odbavil a spokojný si ľahol vedľa mňa. Ja som nevedela čo mám povedať, alebo robiť. Bola som v nemom úžase. Neurobilo to so mnou nič, pravdu povediac som nič ani necítila. Mal proste problém, ktorý si asi neuvedomoval. Bola síce tma, ale viem, že jeho mužstvo malo aj v tej najväčšej možnej veľkosti najmenšiu veľkosť na svete. Bola som smutná, ale na druhý deň, keď sa pokúšal o konverzáciu, musela som to bez vysvetlenia ukončiť. Nebudem predsa chodiť s chlapom, ktorý ma nemá čím uspokojiť. Na ďalšej chate, kde bol aj on, som mu to vysvetlila, avšak tento dôvod som nespomenula. Číslo 3 je teraz šťastné a verím tomu že aj žena po jeho boku, ale isto si musí užívať s inými, poza jeho chrbát. Inak na tej chate sa nič takéto s nikým nestalo, len som flirtovala s pár chlapcami a nejaké tie bozky tiež boli. A už vtedy som pre miestne dievčatá bola kurva, pretože som odkopla ich kamaráta a riešila s ďalšími. S jedným to pokračovalo dlhšie, ale po čase keď malo dôjsť k veci, chlapcovi sa kamarát nechcel postaviť. Začala som uvažovať či to nie je tou dedinou, že tí chlapci majú také problémy. Bolo ešte pár chát, flirtov a asi dva krát v totálnej opitosti sex s kamarátom číslo 2, inak nič výnimočné. Dospievanie je predsa len o zvedavosti, skúšaní nedovolených vecí a o ich objavovaní. Človek si až po rokoch uvedomuje a spytuje sa sám seba prečo vtedy konal tak, či onak a čo ho k tomu viedlo... Toto však nie je koniec. Mám tu stále len niečo tesne pred osemnástkou, čiže pokračovanie v odhaľovaní môjho inak normálneho života nabudúce :D